Jeho známa


Som s priateľom 5 rokov, všetko v pohode pokiaľ k nám neprišla spoločná známa na týždeň, všetko sa hneď zmenilo po jej odchode (podotýkam že má takže priateľa). No aby som išla k veci, odišla a neraz chlap mi oznámi že to medzi nami dlhšiu dobu neklape, povedal mi čo mu všetko vadí, áno mala som svoje chyby to nepopieram, ale hneď teraz deň čo mi to povedal som si všimla že si s niekým píše, také to schovávanie telefónu atď… Tak som sa na to spýtala, samozrejme odpoveď žiadna. Za pár dní som bola svedkom ako niekomu písal, ale už v tom boli srdiečka pusinky a podobne viac sem nestihla postrehnúť urobilo sa mi zle a musela sem odísť.

s

On sa teraz ku mne správa ako ku kusu handry a ma to hrozne ubližuje. Hovorila som mu že na zlepovaní niečoho musia byť dvaja a nie jeden alebo nesmie v tom byť tretia osoba….. Na to mi odpovedal že tretia osoba na to nemá vplyv, ja mám teda úplne iný názor. Keď si voláme spoločne so známou tak si z nikým nepíše, čo ma práve tiež nejako zaráža…. Neviem či som už paranoidný zo všetkého.. Mal teraz dovolenku a nikým si nepísal vo vzťahu všetko v pohode žiadny problém alebo nejaký tie intrigy ako sú teraz jednoducho mi toto príde divný že zo dňa na deň taká otočka a bude mi tvrdiť že je to dlho.

s

Kladiem si otázku, ako môže teda vedľa mňa spať? Pochopím keď by chcel spávať inde, ale on stále spí se mnou v posteli a chce aj ako niečo intímne ale nie priam sex… Veľmi tomu nerozumiem. Ale mám taký pocit, že to hrá na dve strany. Jednoducho si myslím, že niekoho má, ale aj po mne chce intímnosti. Už jednoducho a jasne ani neviem, čo si o tom mám myslieť, pretože mi to z jeho strany príde ako pekný podraz, pokiaľ naozaj niekoho má a ťahá ma za nos. Ja si nedokážem predstaviť to, že jedného dňa príde za mnou a povie mi, že odchádza a ja s tým nebudem môcť nič robiť a budem sa cítiť naozaj šialene hrozne a na dne.

Žiadne emocie

Dostali sme sa do bodu (po 2,5 rokoch), kedy ja som so sebavedomím úplne na 0, vďaka tomu že partner je úplne neemotívny. Žiadny objatie, pekné slovo, milujem ťa mi povedal raz, aj to keď si ,,myslel, že je iný dátum a vykašľal sa na výročie – druhé z dvoch..Pripadám si ako keby som mala doma deti dve, nový dom, všetko tam robím sama, telefón nepustí z ruky..jediné spoločné chvíle sú keď ideme večer na pivo, alebo na výlet s jeho kamarátmi..času na seba vďaka striedavej starostlivosti máme hafo..

laska

chýba mi sex, ale vďaka tomu všetkému som ako paralyzovaná a už nemám chuť niečo začínať..už ma to fakt ponižuje..keď už, stojí to za nič, vôbec sa mi nevenuje(akože vôbec mu nevadí keď sa neurobím, orál som nezažila za celý vzťah, nesiahne na mňa nijako intímne..) Inak je to pracovitý, krásny, cieľavedomý chlap, hodný, keď si poviem tak aj pomôže, ale fakt ma to nebaví. oči od mobilu nezdvihne..fakt si nechcem už pripadať ako jeho mama, čo ho stále len peskuje a tak radšej držím hubu, ale potom sa to nahromadí a tak raz za mesiac to všetko vylezie a to sa potom nestačí diviť čo všetko v sebe mám . (Sme mladý podľa mňa na to byť ako po 20 rokoch 35-40). Hovorili sme o tom už 100x vlastne každý mesiac dookola..

laska

výsledok – dva-tri dni je to lepšie, potom je to úplne to isté..pripadám si každý večer ako s bratom pri telke a ničí ma to naozaj každú minútu a každý deň už najmenej rok a pol…strašne ma to ničí, ale neviem čo s tým mám robiť. Tak strašne veľmi rada by som našla riešenie, ale už som z toho zúfalá a stále dúfam, že sa z tejto bubliny nejako dostaneme, on si to napríklad uvedomí a pochopí to, ale zatiaľ sa tak nestalo.. ja som kvôli tomu v depresiách a už nemám silu na ostatné veci bohužiaľ.. je mi to hrozne ľúto a trápim sa tím, ale nejspíš to s ním ukončím, pretože ma to s ním už naozaj nebaví, je hrozně chladný.

Neviem sa odraziť


Odrazový mostík do skutočného života plného rôznych životných útrap a starostí nie je pre každého jednoduchý. Nie každý sa vie dokonale zaradiť do bežného života. Chvíľu to trvá, kým nájde tú správnu cestu, ktorá ho povedie po ceste životom. Cesta po ceste..
Báť sa druhých ľudí nie je v živote dobrá vlastnosť. Strach z kontaktu s ľuďmi sa nerodí s človekom, ale vyvíja sa časom. Možno za vás všetko vybavili a vy ste nemuseli s druhými ľuďmi ani prehovoriť. A možno práve druhí ľudia boli k vám nepríjemní a vy ste si nedokázali urobiť pekné vzťahy s nimi. Je to záhadné, ale niekde to má určite svoj pôvod.prechádzajúca sa dvojica.jpg
Pôvod tohto strachu by ste mali odhaliť, čo najskôr, aby ste s ním vedeli pracovať. Prácou s ním sa naučíte zvládať svoje strachy a nebyť len niekde v kúte. Naučíte sa poriadne prejavovať svoj názor, hoci sa bojíte, že poviete niečo zlé. No, nikto by nemal byť vyhrešený za svoj názor. Je to jeho názor – to, čo si myslí a môže byť akurát tak usmernený. Keď si ešte prizná, že naozaj mu to teraz dáva zmysel, tak to je naozajstná osobnosť človeka.smutný svalnatý človek.jpg
Život pozostáva z mnohých okamihov, ktoré sa nám dejú. Niektoré sú krajšie, niektoré sú náročnejšie a horšie, niektoré nás navždy poznačia a iné zabudneme za pár dní. No všetky sú dôležité, pretože tieto okamihy vytvárajú našu osobnosť. Je jedno s akou osobnosťou sa narodíme, ale dôležité je akou osobnosťou sa staneme. Nikto z nás nechce byť neustále nadutý a mrzutý. Ale možno to inak nevie. Možno nikto neprijal tieto jeho emócie, keď ho trápili a on teraz čaká, aby boli prijaté. Aby sa o ne niekto iný zaujímal. Svoje skúsenosti máme každý iné. Niekto môže byť príliš smutný na to, aby nám povedal o svojom trápení, ale my to možno vieme pochopiť aj bez slov. To je vtedy naozaj poriadna telepatia, ktorá sa vo vás dvoch skrýva. Umenie odhadnúť človeka.